Atmosférické zrážky

VODA sa radí medzi základné podmienky existencie života na Zemi. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), kvapalnom a plynnom (vodná para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi, pričom 97,5% svetových zásob vody tvorí voda oceánov a morí a len 2,5% sladká voda. 68,7% vody na Zemi je viazanej v ľadovcoch, 30,1% predstavuje vodu podzemnú, 0,8% je permafrost a 0,4% je povrchová a atmosférická voda.

distribucia vody.png
Distribúcia vody na Zemi

Viete že:

  • Voda je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, ich prijímanie a vylučovanie.
  • Je veľmi dobrým rozpúšťadlom. Rozpúšťa takisto všetky dôležité zložky živých buniek DNA, plyny.
  • V tenkých kapilárach voda vzlína a to je dôležité pre zásobovanie rastlín vodou a živinami.
  • Vodná para je jedným zo skleníkových plynov. Bez skleníkových plynov by bola teplota zemského povrchu o zhruba 33°C nižšia.
  • Obsah vodnej pary v atmosfére sa vymení v priemere každých 9 dní (preto je dlhodobá predpoveď počasia zložitá) a zásoba vody v riekach sa vymení priemerne každých 12 dní, čiže asi 30 krát za rok (Dub, 1957).
  • Voda ma najvyššiu hustotu pri 3,98 °C, vďaka čomu voda nezamŕza až na dno a vodné živočíchy tak môžu prežiť zimné obdobie.

Hydrologický cyklus

Z hľadiska celkového objemu vody na Zemi sa na hydrologickom cykle zúčastňuje len 0.4% zásob vody zo svetového oceánu. Vyparovanie vody z oceánov má závažný dôsledok na celkovú klímu Zeme. Na prechod vody z kvapalného do plynného skupenstva totiž treba dodávať značné množstvo tepla. Pokiaľ by sa toto teplo nespotrebovalo, priemerná teplota povrchu Zeme by bola asi 67 °C.

water_cycle.jpg
Hydrologický cyklus

ZRÁŽKY

Vodná para obsiahnutá v ovzduší za určitých podmienok mení svoje skupenstvo a vylučuje sa vo forme vody alebo ľadu. Atmosférické zrážky sú produktmi týchto procesov nazývaných kondenzácia a desublimácia. V kvapalnom alebo tuhom skupenstve vypadávajú na zemský povrch (zrážky vertikálne), alebo sa usadzujú – vyčesávajú na povrchu predmetov a pôdy (zrážky horizontálne). Zrážky, ktoré sa stihnú pred dopadom na zem vypariť alebo sublimovať nazývame virga.

Podmienkou kondenzácie a desublimácie je nasýtenie vzduchu vodnou parou a tiež prítomnosť tzv. kondenzačných jadier alebo predmetov, na ktorých k danej zmene skupenstva dochádza. Kondenzačné jadrá musia byť hygroskopické alebo aspoň vodou zmáčateľné.

Pri výskyte zrážok pozorovateľ sleduje:

  • čas výskytu a dobu trvania zrážok,
  • množstvo zrážok,
  • intenziu (silu) zrážok.
sieť zrážkomerná.png
Zrážkomerná sieť SHMÚ na území Slovenskej republiky
  • Vertikálne (padajúce) zrážky
  1. Kvapalné: dážď, mrznúci dážď, mrholenie
  2. Tuhé: sneh, snehové krúpky, snehové zrná, krúpy

Kombináciu kvapalných a tuhých zrážok obyčajne pri teplote okolo 0°C označujeme ako zrážky zmiešané.

  • Horizontálne (usadené) zrážky
  1. Usadené: rosa, zmrznutá rosa, šedivý mráz
  2. Zachytené: inovať, námraza, ľadovica, ovlhnutie

 Sleduje sa:

  • čas výskytu a doba trvania zrážok
  • množstvo zrážok – vyjadruje sa výškou stĺpca vody v mm na m2 plochy
  • intenzita (sila) zrážok – v mm za hodinu (sneh v cm za hodinu)

Nezabudnúť že:

1mm zrážok na 1m2 je 1l

1mm = 1l.m-2 (100 cm * 100 cm * 0,1cm = 1000 cm-3 = 1l)

 

Svetové rekordy

  • Najvyššie ročné priemerné zrážky: 12 090 mm – ostrov Kauai (USA)
  • Najvyššie snehové zrážky: 31,1 m – Mt. Rainier (USA)
  • Najvyššie zrážky za 1 rok: 26 461 mm – Čérápuňdží (India)
  • Najvyššie zrážky za 1 mesiac: 9 299 mm – Čérápuňdží (India)
  • Najvyššie zrážky za 24 hodín: 1 870 mm – ostrov Réunion (Indický oceán)
  • Najprudší dážď: 38,1 mm za 1 minútu – Guadeloupe (Malé Antily)
  • Najnižšie ročné priemerné zrážky: 0,5 mm – Dakhla (Západná Sahara)
  • Najdlhšie obdobie bez zrážok: 14 rokov Arica,Chille

 

Rekordy na Slovensku

  • Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok, najdaždivejšie miesto: 2130 mm za rok (1901-1950)  –  Zbojnícka chata
  • Najvyšší ročný úhrn zrážok: 2725 mm v roku 1938 –  Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách
  • Najvyšší denný úhrn zrážok: 231,9 mm,  Salka pri rieke Ipeľ,  12. až 13. júla 1957   (za 65 minút medzi 15.45 – 16.50  h spadlo 228.5 mm zrážok)
  • Máj 2010 celoslovenský priemer 200mm (predtým 1939 165mm) Zverovka – júl 2001 575 mm,
  • Najnižší priemerný ročný úhrn zrážok, najsuchšia oblasť: 483 mm zrážok v priemere za rok, západná časť okresu Galanta
  • Najnižší ročný úhrn zrážok, najsuchší rok: 262 mm zrážok,  Malé Kosihy, rok  2011
  • 750mm zrážkový normál pre Slovensko

klimadiagramy tatry.png

Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:

  • vlhké teplé pásmo – medzi 20 ° severnej a južnej šírky – 1000-3000 mm zrážok za rok.
  • suché teplé pásmo – medzi 20° a 30° severnej a južnej šírky – 250 mm a menej zrážok za rok.
  • vlhké mierne pásmo- medzi 30° a 60° severnej a južnej šírky – 250-1000 mm zrážok za rok.
  • suché studené pásmo – od 60 ° k pólom – pod 250 mm zrážok za rok.
zrážky svet.png
Úhrn zrážok v globálnej mierke
  • Počas roka na leto pripadá približne 40 %, na jar 25 %, na jeseň 20 % a na zimu 15 % zrážok
  • Slovensko: zrážky (753 mm) = výpar (492 mm) + odtok (261 mm) (údaje 1931-1980)
  • Zrážky predstavujú 36,9 km3, z toho 34,7 % odtečie a 65,3 % sa vyparí alebo vsiakne.
  • Zrážky a výpar závisia najmä od nadmorskej výšky. V nížinách je väčší výpar a v pohoriach odtok.
  • Hydrologický rok začína 1.11. a končí 31.10. nasledujúceho roka