VODA sa radí medzi základné podmienky existencie života na Zemi. V prírode sa vyskytuje v troch skupenstvách: v pevnom (sneh, ľad), kvapalnom a plynnom (vodná para). Je najrozšírenejšou látkou na Zemi, pričom 97,5% svetových zásob vody tvorí voda oceánov a morí a len 2,5% sladká voda. 68,7% vody na Zemi je viazanej v ľadovcoch, 30,1% predstavuje vodu podzemnú, 0,8% je permafrost a 0,4% je povrchová a atmosférická voda.

Viete, že?

• Voda je základnou zložkou biomasy, hlavným prostriedkom pre transport živín, ich prijímanie a vylučovanie.
• Je veľmi dobrým rozpúšťadlom. Rozpúšťa takisto všetky dôležité zložky živých buniek DNA, plyny.
• V tenkých kapilárach voda vzlína, a to je dôležité pre zásobovanie rastlín vodou a živinami.
• Vodná para je jedným zo skleníkových plynov. Bez skleníkových plynov by bola teplota zemského povrchu o zhruba 33°C nižšia.
• Obsah vodnej pary v atmosfére sa vymení v priemere každých 9 dní (preto je dlhodobá predpoveď počasia zložitá) a zásoba vody v riekach sa vymení priemerne každých 12 dní, čiže asi 30 krát za rok (Dub, 1957).
• Voda ma najvyššiu hustotu pri 3,98 °C, vďaka čomu voda nezamŕza až na dno a vodné živočíchy tak môžu prežiť zimné obdobie.

Hydrologický cyklus

Z hľadiska celkového objemu vody na Zemi sa na hydrologickom cykle zúčastňuje len 0,4% zásob vody zo svetového oceánu. Vyparovanie vody z oceánov má závažný dôsledok na celkovú klímu Zeme. Na prechod vody z kvapalného do plynného skupenstva totiž treba dodávať značné množstvo tepla. Pokiaľ by sa toto teplo nespotrebovalo, priemerná teplota povrchu Zeme by bola asi 67 °C.

ZRÁŽKY

Vodná para obsiahnutá v ovzduší za určitých podmienok mení svoje skupenstvo a vylučuje sa vo forme vody alebo ľadu. Atmosférické zrážky sú produktmi týchto procesov nazývaných kondenzácia a desublimácia. V kvapalnom alebo tuhom skupenstve vypadávajú na zemský povrch (zrážky vertikálne), alebo sa usadzujú – vyčesávajú na povrchu predmetov a pôdy (zrážky horizontálne). Zrážky, ktoré sa stihnú pred dopadom na zem vypariť alebo sublimovať nazývame virga.

Podmienkou kondenzácie a desublimácie je nasýtenie vzduchu vodnou parou a tiež prítomnosť tzv. kondenzačných jadier alebo predmetov, na ktorých k danej zmene skupenstva dochádza. Kondenzačné jadrá musia byť hygroskopické alebo aspoň vodou zmáčateľné.

Pri výskyte zrážok pozorovateľ sleduje:

• čas výskytu a dobu trvania zrážok,
• množstvo zrážok,
• intenziu (silu) zrážok.

• Vertikálne (padajúce) zrážky

1. Kvapalné: dážď, mrznúci dážď, mrholenie
2. Tuhé: sneh, snehové krúpky, snehové zrná, krúpy

Kombináciu kvapalných a tuhých zrážok obyčajne pri teplote okolo 0°C označujeme ako zrážky zmiešané.

• Horizontálne (usadené) zrážky

1. Usadené: rosa, zmrznutá rosa, šedivý mráz
2. Zachytené: inovať, námraza, ľadovica, ovlhnutie

 Sleduje sa:

• čas výskytu a doba trvania zrážok
• množstvo zrážok – vyjadruje sa výškou stĺpca vody v mm na m2 plochy
• intenzita (sila) zrážok – v mm za hodinu (sneh v cm za hodinu)

Nezabudnúť, že:

1mm zrážok na 1m² = 1l

1mm = 1l.m^-2 (100 cm * 100 cm * 0,1cm = 1000 cm^-3 = 1l)

 

Svetové rekordy

• Najvyššie ročné priemerné zrážky: 12 090 mm – ostrov Kauai (USA)
• Najvyššie snehové zrážky: 31,1 m – Mt. Rainier (USA)
• Najvyššie zrážky za 1 rok: 26 461 mm – Čérápuňdží (India)
• Najvyššie zrážky za 1 mesiac: 9 299 mm – Čérápuňdží (India)
• Najvyššie zrážky za 24 hodín: 1 870 mm – ostrov Réunion (Indický oceán)
• Najprudší dážď: 38,1 mm za 1 minútu – Guadeloupe (Malé Antily)
• Najnižšie ročné priemerné zrážky: 0,5 mm – Dakhla (Západná Sahara)
• Najdlhšie obdobie bez zrážok: 14 rokov Arica,Chille

 

Rekordy na Slovensku

• Najvyšší priemerný ročný úhrn zrážok, najdaždivejšie miesto: 2130 mm za rok (1901-1950)  –  Zbojnícka chata.
• Najvyšší ročný úhrn zrážok: 2725 mm v roku 1938 –  Zbojnícka chata vo Vysokých Tatrách.
• Najvyšší denný úhrn zrážok: 231,9 mm,  Salka pri rieke Ipeľ,  12. až 13. júla 1957   (za 65 minút medzi 15.45 – 16.50  h spadlo 228.5 mm zrážok).
• Máj 2010 celoslovenský priemer 200mm (predtým 1939 165mm) Zverovka – júl 2001 575 mm.
• Najnižší priemerný ročný úhrn zrážok, najsuchšia oblasť: 483 mm zrážok v priemere za rok, západná časť okresu Galanta.
• Najnižší ročný úhrn zrážok, najsuchší rok: 262 mm zrážok,  Malé Kosihy, rok  2011
• Cca. 750mm  – zrážkový normál pre Slovensko.

Podľa ročného úhrnu zrážok vyčleňujeme štyri zrážkové pásma:

• vlhké teplé pásmo – medzi 20 ° severnej a južnej šírky – 1000-3000 mm zrážok za rok,
• suché teplé pásmo – medzi 20° a 30° severnej a južnej šírky – 250 mm a menej zrážok za rok,
• vlhké mierne pásmo- medzi 30° a 60° severnej a južnej šírky – 250-1000 mm zrážok za rok,
• suché studené pásmo – od 60 ° k pólom – pod 250 mm zrážok za rok.

 

• Počas roka na leto pripadá približne 40 %, na jar 25 %, na jeseň 20 % a na zimu 15 % zrážok
• Slovensko: zrážky (753 mm) = výpar (492 mm) + odtok (261 mm) (údaje 1931-1980)
• Zrážky predstavujú 36,9 km³, z toho 34,7 % odtečie a 65,3 % sa vyparí alebo vsiakne.
• Zrážky a výpar závisia najmä od nadmorskej výšky. V nížinách je väčší výpar a v pohoriach odtok.
• Hydrologický rok začína 1.11. a končí 31.10. nasledujúceho roka