ÚPRAVA HYDROLOGICKÉHO REŽIMU NA LESNÝCH POZEMKOCH, PRÍPADOVÁ ŠTÚDIA Z LOKALITY „MOKRADE“, PRIEVIDZA

ANOTÁCIA:

V ostatných rokoch sa veľa diskutujte o potrebe zlepšovania hydrologického režimu krajiny z dôvodu jej adaptácie na prebiehajúce zmeny klímy. Počas odborného seminára „Sucho v našich regiónoch“ v júni 2017, bola vyjadrená potreba o návrh a realizáciu optimalizačného opatrenia hydrologického režimu v lesnom užívacom celku Horského komposesorátu, pozemkového spoločenstva Prievidza. Ako konkrétne problémové územie bola vytipovaná plocha  č. 153a a č. 152b s miestnym názvom „Mokrade“.  Lokalita 152b „Mokrade“ je charakteristická častým zamokrením, zatiaľ čo výškovo nižšie položená lokalita 153a je naopak pomerne suchým územím. Cieľom návrhu a samotného mikromelioračného opatrenia (demonštračný objekt HYDROMEL) teda bolo vyrovnať hydrologický režim medzi týmito dvoma extrémami, a tým zlepšiť pôdne hydrologické vlastnosti s cieľom zlepšenia ekologických pomerov na lokalite.

LOKALIZÁCIA DEMOŠTRAČNÉHO OBJEKTU:

Lokalizácia územia/plochy na ktorej sa realizoval demonštračný objekt HYDROMEL

POPIS PROBLÉMU:

Pôdne pomery daného územia sú charakteristické prítomnosťou pôdneho typu pseudoglej. Subtyp kultizemný luvizemný. Tvar reliéfu plochy č. 152b je mierne konkávny v spodnej časti, dielec 153a má priamkový tvar spádnice. Medzi plochami 153a a 152b je lokalizovaná lesná približovacia cesta, ktorá tvorí prirodzenú hranicu medzi týmito plochami (Obr. 1).

Obr. 1 Vymedzenie výskumnej plochy. Žlto orámovaná – výškovo nadradená plocha 152b, oranžovo orámovaná – výškovo nižšie postavená plocha 153a.

Cesta bola v minulosti vybudovaná z banskej hlušiny, čo znemožňovalo prirodzenú hydrologickú komunikáciu medzi skúmanými dielcami. Jediným prvkom, zabezpečujúcim prevedenie vody medzi nimi bol prepust, ktorý sa však rokmi zaniesol, stratil funkčnosť. Výslednicou javov vyššie popísaných boli nasledovné skutočnosti. Plocha 153a na ktorej sa nachádza smrekový porast trpí preschýnaním (Obr. 2),

Obr. 2 Dielec 153a preschýnajúci dielec so smrekovým porastom

zatiaľ čo nadradený dielec 152b naopak trpí zamokrením, čo spôsobuje problémy pri prirodzenej ale aj umelej obnove dielca (Obr. 3).

Obr. 3 Dielec 152b trpiaci nadmerným zamokrením

NÁVRH OPTIMALIZÁCIE HYDROLOGICKÉHO REŽIMU:

Návrh optimalizácie pozostáva z troch krokov. 1. Prečistenie zaneseného priepustu, 2. Vykopanie postranného kolektora zrážkovej a tiež podpovrchovej vody so zaústením do prečisteného priepustu, 3. Prekopanie usmerňovacieho kanálu „ do stratena“. Graficky je návrh optimalizácie načrtnutý na obrázku č. 4.

Obr. 4 Grafické zobrazenie návrhu optimalizácie hydrologického režimu

REALIZÁCIA PROJEKTU:

Dňa 27.10.2017 došlo k samotnej realizácií zemných prác. Zemnými prácami sa realizovali činnosti č. 2 a č. 3, zatiaľ čo činnosť č. 1 bola vykonaná ručným náradím. Výsledok činnosti uvádzam na nasledovných fotografiách (Obr. 5) a videách.

Obr. 5 Príklad realizácie: a) úplne vľavo postranný kolektor s odrážkou, b) postranný kolektor zaústený do priepustu, c) usmerňovací kanál pod priepustom zaústený do lesa

PRVÉ POZITÍVNE VÝSLEDKY:

Dňa 29.10.2017 počas prechodu veľmi výrazného studeného frontu spadlo podľa meraní na stanici Prievidza-letisko približne 15 mm zrážok. Terénny prieskum okamžite preukázal, že činnosti, ktoré sa dva dni pred tým realizovali, prinášajú veľmi rýchlo výsledky (Obr. 6 a videá).

Obr. 6 Zrážková voda je odvádzaná cez priepust a usmerňovací kanál do lesného porastu, kde pomaly infiltruje do pôdy.

 

ZÁVER:

Demonštračný objekt HYDROMEL – Mikromelioračné opatrenie  bolo podporené prostredníctvom malého grantu organizáciou GWP Slovensko v sume 350 eur. Za tieto nízke finančné prostriedky bol v uvedených dielcoch upravený hydrologický režim (cena kopacích prác), čo prinesie (evidentné je to už po prvej zrážke) efekt v podobe zlepšenia ekologických vlastností lesa a lesnej holiny pred tým nadmerne zamokrenej. Jedná sa o vynikajúci príklad ekologicky prijateľných ľahkých melioračných zásahov, ktoré zlepšujú hydrické vlastnosti územia a zlepšujú odolnosť lesa voči suchu za cenu niečo vyše troch stoviek eur.