Meranie teploty pôdy

Na meranie teploty horných vrstiev pôdy sa používajú pôdne teplomery – lomené. Zhotovujú sa pre rôzne hĺbky (medzinárodne sú stanovené hĺbky na meranie teploty pôdy 10 cm, 20 cm, 50 cm a 100 cm). Od teplomernej nádobky, ktorej stred je vo zvolenej hĺbke pôdy smeruje zvisle nahor stopka teplomeru. Nad povrchom pôdy je rozšírená časť teplomeru so stupnicou a kapilárou podobnou ako pri staničnom teplomeri. Kvôli presnejšiemu odčítaniu je teplomerná rúrka ohnutá asi pod uhlom 45-60°. Naklonená časť sa podopiera stojanom zasadeným do zeme a smeruje stupnicou na sever.

podny-teplomer
Pôdne teplomery merajúce v rôznych hĺbkach

Pri mikroklimatologickom meraní na lesnícke účely, pri meraní teploty v malých hĺbkach (do 20 cm) sú vhodné miesto pôdnych teplomerov staničné, laboratórne alebo iné teplomery, najmä v lete, keď nevadí ani zahrabanie spodnej časti teplomernej stupnice. Pri odčítaní teplomerov sa treba zohnúť, pretože inak nie je oko vo výške hladiny ortuti a pri odčítaní vznikajú veľké chyby.

Meranie teploty povrchu pôdy obyčajnými ortuťovými teplomermi, ktorých teplomerná nádobka leží na povrchu pôdy, je problematické. Pri meraní sa obyčajne nádobka teplomeru zatlačí do polovice pôdy, pričom vrchná polovica je vystavená slnku. Je zrejmé, že takéto meranie nemôže byť úpne presné. Zatlačená polovica nádobky sa dotýka s vrstvou pôdy. Inokedy sa teplomery vkladajú do stojančekov alebo puszdier, ktoré zatieňujú miesto na povrchu pôdy, kde je nádobka teplomeru. Takéto meranie je tiež chybné, pretože sa v tomto mieste silne ovplyvňuje energetická bilancia.

Skutočná teplota povrchu pôdy sa dá zistiť jemnými elektrickými teplomermi. Bol zostrojený termoelektrický teplomer (pozri časť o teplote vzduchu) vo forme termočlánkovej batérie, ktorý slúži na meranie teploty pôdy na ploche 1 m2 (obr.)

povrch-teplomer
Teplomer na meranie teploty povrchu pôdy

Na meranie teploty pôdy vo väčších hĺbkach sa používajú vyťahovacie pôdne teplomery. Z izolačných a tiež ochranných dôvodov je sklená trubica takéhoto teplomeru vložená do ebonitovej trubice a s ňou do dreveného obalu ukončeného na spodnom okraji mosadznou obrubou. Spodná časť obruby je okrem toho zaliata ešte parafínom pomiešaným s medenými pilinami, aby mal teplomer pri vyťahovaní a pri odčítaní teploty na stupnici väčšiu zotrvačnosť a nereagoval na zmeny teploty vzduchu.

hlbkovy-teplomer
Pôdny teplomer na meranie vo väčších hĺbkach

Pri výskume teplotných pomerov v lesných porastoch sa najmä pre praktickosť používa Pallmannova metóda. Jej základom je inverzia sacharózy, ktorá prebieha pri konštantnej koncentrácií vodíkových iónov v závislosti od teploty (Šály 1962*).

* Šály, R.: Hlavné typy lesných pôd na Slovensku. Bratislava, Vydavateľstvo SAV, 1962

S teplotou pôdy úzko súvisí jej premŕzanie. Premŕzanie pôdy možno sledovať niekoľkými spôsobmi:

  • Nepriamo termometrickou metódou. Premŕaznie pôdy sa zisťuje podľa nameraných teplôt v pôdnom profile. Táto metóda je málo presná, lebo pôdny roztok a pôda nepremŕza pri teplote 0°C, ale pri nižších teplotách, v závislosti od koncentrácie solí v pôdnej vode.
  • Priamo, sledovaním procesu premŕzania zákopkami, alebo pomocou sondy, prípadne pôdneho vrtáka. Táto metóda je veľmi prácna a vhodná skôr na jednorazové orientačné meranie.

Kryometrom Danilina (mrazomer Danilina) (obr.)– základ jeho konštrukcie tvorí gumová hadička naplnená destilovanou vodou, upevnená na záklopke brániacej prístupu vzduchu. Hadička je chránená obalom z viniduru. Hadička je označená stupnicou. Mrazomer, ktorého dĺžka je daná predpokladanou hĺbkou premrznutia, umiestňuje sa v pôde do vopred vyvŕtaného otvoru. Po vytiahnutí záklopky a hadičky sa hmatom zisťuje výška premrznutého stĺpca, ktorý zodpovedá približne hĺbke premrznutej pôdy.