Zrážky v rastlinnom ekosystéme a ich meranie

V poraste dochádza k diferenciácii zrážok na:

  • na zrážky zachytávané na povrchu vegetácie, ktorá sa následne vyparí – intercepčný výpar
  • zrážky, ktoré stečú po kmeni – stok po kmeni
  • zrážky, ktoré padajú z korún stromov po nasýtení koruny vodou – podkorunové zrážky

Touto logikou dostávame jednoduchú rovnicu bilancie porastových zrážok:

Podkorunové zrážky + stok po kmeni = porastové zrážky

stromy.png

1.Meranie podkorunových zrážok

  • používajú sa buď štandardné, špeciálne zrážkomery (Krečmerov zrážkomer – 100 resp.200 cm2) alebo záchytné zrážkomerné korytá
  • dôležité je rozmiestnenie v poraste (pred inštaláciou je dobré spraviť kontrolné merania) – schématické alebo náhodné

2.Meranie stoku po kmeňoch

  • na meranie stoku po kmeni používame žľaby obtočené okolo obvodu kmeňa umiestnené na vybraných jedincoch
  • množstvo zachytenej vody sa prepočítava na základe dendrometrických charakteristík na celý porast významný stok po kmeni najmä u listnatých stromov (buk až 20 % z množstva zrážok na voľnej ploche)

dokopy1.png

3.Intercepcia

  • zisťuje sa výpočtom tak, že od množstva zrážok nameraných na voľnej ploche odpočítame namerané množstvo porastových zrážok

I = Zvp – Zpor

I = Zvp – (Zkor + Zstok)

kde:     I          – intercepcia zrážok

            Zvp      – zrážky na voľnej ploche

            Zpor    – porastové zrážky

            Zkor    – podkorunové zrážky

            Zstok   – stok zrážok po kmeňoch

  • Vplyv lesa na hydrologický režim vodných tokov je predmetom skúmania už od konca minulého storočia. Les má mimoriadnu schopnosť:
  • zadržiavať zrážkovú vodu v odtoku (retenčnú schopnosť),
  • hromadiť zrážkovú vodu na rozsiahlom povrchu drevín, v pôdnej pokrývke a v samotnej pôde (akumulačnú schopnosť),
  • spomaľovať odtok vody premenou povrchového odtoku v odtok podzemný (retardačnú funkciu).