V poraste dochádza k diferenciácii zrážok na:

• na zrážky zachytávané na povrchu vegetácie, ktorá sa následne vyparí – intercepčný výpar
• zrážky, ktoré stečú po kmeni – stok po kmeni
• zrážky, ktoré padajú z korún stromov po nasýtení koruny vodou – podkorunové zrážky

Touto logikou dostávame jednoduchú rovnicu bilancie porastových zrážok:

Podkorunové zrážky + stok po kmeni = porastové zrážky

1.Meranie podkorunových zrážok

• používajú sa buď štandardné, špeciálne zrážkomery (Krečmerov zrážkomer – 100 resp. 200 cm²) alebo záchytné zrážkomerné korytá
• dôležité je rozmiestnenie v poraste (pred inštaláciou je dobré spraviť kontrolné merania) – schematické alebo náhodné

2.Meranie stoku po kmeňoch

• na meranie stoku po kmeni používame žľaby obtočené okolo obvodu kmeňa umiestnené na vybraných jedincoch
• množstvo zachytenej vody sa prepočítava na základe dendrometrických charakteristík na celý porast významný stok po kmeni najmä u listnatých stromov (buk až 20 % z množstva zrážok na voľnej ploche)

3. Intercepcia

• zisťuje sa výpočtom tak, že od množstva zrážok nameraných na voľnej ploche odpočítame namerané množstvo porastových zrážok

I = Z_vp – Z_por

I = Z_vp – (Z_kor + Z_stok)

kde:     I          – intercepcia zrážok

            Z_vp      – zrážky na voľnej ploche

            Z_por    – porastové zrážky

            Z_kor    – podkorunové zrážky

            Z_stok   – stok zrážok po kmeňoch

Vplyv lesa na hydrologický režim vodných tokov je predmetom skúmania už od konca minulého storočia. Les má mimoriadnu schopnosť:

• zadržiavať zrážkovú vodu v odtoku (retenčná schopnosť),
• hromadiť zrážkovú vodu na rozsiahlom povrchu drevín, v pôdnej pokrývke a v samotnej pôde (akumulačná schopnosť),
• spomaľovať odtok vody premenou povrchového odtoku v odtok podzemný (retardačná funkcia).